98وَكَم أَهلَكنا قَبلَهُم مِن قَرنٍ هَل تُحِسُّ مِنهُم مِن أَحَدٍ أَو تَسمَعُ لَهُم رِكزًا Koľko pokolení (ktoré predtým žili) pred nimi (pred týmito tu, ktorí odmietajú veriť) sme už zahubili. Cítiš snáď prítomnosť niekoho z nich alebo počuješ skrytý hlas niekoho z nich (čokoľvek, čo by poukazovalo na to, že tu žili predtým) ?1 Boh najvyšší týmto veršom ukončil kapitolu „Mária“. Poukázal na skutočnosť, že mnohí ľudia prišli na svet pred tými, čo v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietajú veriť, jedinosť Boha neuznali, povyšovali sa a tvrdohlavo trvali na svojom, ale nakoniec všetci z tohto sveta odišli. Nič im nepomohlo a po nikom z nich neostali žiadne viditeľné stopy. Nech by človek konal čokoľvek a akokoľvek, vždy sa nakoniec naplní vôľa Boha najvyššieho a k Nemu sa jedného dňa vráti. Aký význam preto malo ich odmietanie viery, vymýšľania a nenasledovania toho, čo Boh prostredníctvom svojho vyvoleného posla Muhammad ľuďom zoslal?!