101إِنَّ الَّذينَ سَبَقَت لَهُم مِنَّا الحُسنىٰ أُولٰئِكَ عَنها مُبعَدونَ Tí, ktorým bolo už predtým od nás dané dobro, tí budú od neho (od pekla) odsunutí (preč) .1 Keď bol zoslaný verš č. 98, tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietli veriť, povedali: „Nadáva (Muhammad) na vaše božstvá“. Nato prišiel muž, zvaný Ibn Al Zebari a spýtal sa ich: „Čo vám je?“. Odpovedali: „Nadáva na naše božstvá“. Spýtal sa znova: „A čo hovorí?“. Qurejšovci odpovedali: „Vy aj to, čo uctievate mimo Boha, budete palivom pekla, do ktorého prídete.“. Ibn Al Zebari povedal: „Zavolajte mi ho (Muhammada)“. Keď prorok Muhammad (p.) prišiel, Ibn Al Zebari povedal: „Toto (verš) sa týka len našich božstiev alebo každého, kto mimo Boha niečo uctieval?“ Prorok povedal: „Každého, kto mimo Boha niečo uctieval“. Ibn Al Zebari povedal: „Bol si porazený, prisahám na Pána tejto stavby (myslel ňou Kábu). A či netvrdíš, že anjeli sú dobrými tvormi Bohom stvorenými a že Ježiš je dobrým človekom Bohom stvoreným a hľa, ľudia Melíha uctievajú anjelov, kresťania Ježiša a židia uctievajú Uzejra.“. Vtedy obyvatelia Mekky vykríkli s radosťou. Nato bol zoslaný tento verš, ktorý hovorí, že tí, ktorým bolo dané dobro od Boha už predtým a ktorým bolo dobro sľúbené v živote konečnom, tí sa do pekla nedostanú. Ani Ježiš, ani Uzejr nebudú zodpovední za to, že ich ľudia po ich smrti vyzdvihli na roveň bohov alebo k Bohu pridružili, či mimo Boha uctievali.